•• Veľkochov a jeho vplyv na životné prostredie ••
Intenzívny chov hospodárskych zvierat nemá v dejinách poľnohospodárstva príliš dlhú tradíciu. Je výsledkom moderných vedeckých objavov a technologického vývoja. Vďaka metódam intenzívneho chovu živočíchov je mäso lacnejšie a dostupnejšie, do úvahy je však potrebné vziať aj etické problémy intenzívneho chovu. Tými sú negatívne následky pre blaho živočíchov a možnosť negatívneho ovplyvňovania výživy človeka.
Veľkochov dobytka patrí k významným odvetviam poľnohospodárskeho priemyslu, ale i k najvážnejším znečisťovateľom životného prostredia:
Intenzifikácia a industrializácia poľnohospodárskej výroby viedla k osemnásobnému nárastu svetovej produkcie medzi rokmi 1820 až 1975. V rovnakom časovom období sa z dôvodu automatizácie výrobných procesov znižoval počet pracovníkov v poľnohospodárstve. V 20 storočí sa veľkochovy ďalej rozrástli a v obrovskej miere nahradili tradičný chov hospodárskych zvierat. K úspechom intenzívneho veľkochovy prispel aj rozvoj výroby kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá. Neúspechom intenzívneho chovu je skutočnosť, že takto chované zvieratá väčšinu života trpia stresom.
Hovädzí a bravčový dobytok, ktorý sa môže prechádzať vonku, zvyčajne trpí menším stresom. Jeho mäso je výživnejšie ak sa dobytku umožní prístup k prírodnej strave v podobe trávy a inej rastlinnej stravy.
Ošípané kŕmené prírodnou potravou prijímajú viac omega - 3 nenasýtených mastných kyselín, vďaka čomu je na tieto zdravé látky bohatšie aj ich mäso. Vo veľkovýkrmni sa ošípané kŕmia najmä kukuricou, ktorá je bohatá na omega - 6 nenasýtené mastné kyseliny. Vysokú koncentráciu týchto látok, ktoré v nadbytku pôsobia škodlivosť, možno nájsť aj v ich mäse.